Tri mestá za jeden deň
Hodonín-Břeclav-Lednice
Ako sa plán A rozšíril až na plán C
Bývam blízko hraníc s Českou republikou a vlastne až do leta 2016 som to nikdy nevyužila vo svoj prospech. Pritom som o Ledniciach snívala už nejaký čas. Hovorila som si: "Toľko prestupov kvôli jednému mestu? Radšej nie. Počkám si pekne, kým tam pôjde zájazd alebo niekto autom." S takýmto prístupom by som čakala do aleluja, ale náhoda chcela, aby to bolo inak... Muselo sa k tomu prebudiť moje aktívne ja.
Začalo to tým, že som dostala bojovú úlohu vymyslieť narýchlo nejaký výlet. A tak mi pri pohľade na https://maps.google.com/ napadol Hodonín, veď tam je zoo, tak pôjdeme omrknúť zver. Lenže v jeho blízkosti sa nachádza aj Břeclav, nespojím to aj s ňou? Hneď som googlila, či vyzerá k svetu a cez www.cp.sk som pozerala spoje. Všetko do seba zapadalo ako puzzle. Lenže potom som zistila, že Břeclav je vstupnou bránou do Lednicko-valtického komplexu, tak som si pri večernom plánovaní povedala: "A čo, keď výjde čas, dám aj Lednice!" Naraz mi už to prestupovanie neprišlo také zdĺhavé a zbytočné, lebo na každé mesto som mala svoj plán. Do poslednej chvíle som však nevedela, či sa to dá stihnúť. Jedno som ale vedela, že to stihnúť chcem. Možno sa tu až priveľmi rozpisujem, ale pointou toho všetkého je, že z toho, čo som sa tak obávala (viacerých prestupov), som si nakoniec urobila výhodu a tým chcem inšpirovať aj vás.
Zástavka číslo jedna: Hodonín
miesto osudné
Prišiel deň D a ani neviem ako a už sme boli v Hodoníne. "Pristáli sme" na autobusovej stanici, ale ja som musela najskôr zistiť, kde sa nachádza vlakové nádražie. A tak som ho našla. Veľký plagát s názvom "Jízdenka na léto". Bol spečatený osud ďalších dní. Výlety do ČR nekončia, ale začínajú. Bola by som blázon, keby som nevyužila neobmedzené cestovanie za 790 KČ (30 eur). O tom vám napíšem viac inokedy. Len chcem, aby ste vedeli, kde to začalo. Skrátka aj jedna viac-menej spontánna cesta vás môže priviesť k ďalšej, a tak sa veľmi jednoducho z cestovania stáva jedno veľké dobrodružstvo.
Hodonínska zoo
Zoo je domovom mnohých exotických zvierat. Niekto to môže brať ako nejaký druh väzenia, ale treba si uvedomiť, že mnohé druhy by vyhynuli, keby zostali v prírode, takže pre niektoré je to dokonca záchranná stanica. Táto konkrétne vznikla v roku 1977 a priestorovo patrí skôr k tým menším, čo poteší najmä ľudí, ktorí nechcú stráviť hodiny tým, že idú od miesta k miestu. I keď ja fandím skôr Lešnej, musím povedať, že v tento deň mi padla vhod práve Zoo Hodonín, keďže som chcela toho veľa stihnúť. Videla som leva, zebru, opičky, papagáje, tigra, ťavy... a cítila som sa ako v džungli, len tie sklá sa moc nepáčili môjmu fotoaparátu. Najdlhšie som sa zdržala asi pri plameniakoch, lebo táto časť aj s jazierkom a dreveným mostom sa mi zdá najviac prírodná. Určite je to vhodný tip na výlet, ktorý poteší najmä rodiny s deťmi.
O zoo sa dozviete viac na: https://www.zoo-hodonin.cz/
Labute nebývajú len biele. V Zoo Hodonín nájdete aj ich čiernu verziu.
Zástavka číslo dva: Břeclav
Na prehliadku Hodonína, nebol tentoraz čas, čakala nás staručká Břeclav, ktorá pamätá ešte časy Veľkej Moravy. Mimochodom stadeto sa dá dostať aj do Viedne. (počas monarchie bola prvým mestom s takýmto spojením). Veru mala som sto chutí aj na to, ale úprimne sa mi tam nechcela prebdieť noc, keďže som nebola úplne zdravá a to bolo rozhodujúce. Všetko naraz úplne nejde a ani baterky by mi nakoniec nestačili. Pravdupovediac, aj tak ma Břeclav očarila natoľko, že som bola rada, že som ostala. Najmä tá hlava hlavatá, ktorú vidíte aj na fotke. Nedopátrala som sa, prečo tak kričí, kto sochu vytvoril a pod., ale čím je záhadnejšia, tým je aj lákavajšia. Môžete si predstaviť akúkoľvek vlastnú historku a o to je to zábavnejšie... Už teda vieme, že Břeclav toho veľa pamätá, zažila dokonca v negatívnom slova zmysle vojnu. Je tu aj židovský cintorín, ale aj zámok. Žiaden luxus, ale stojí za pozretie. Skrátka z jedného uhla je viac fotogenetický než z druhého. Ale na to, že je z 11. storočia, je dosť zachovalý. Po rekonšrukcii by mohol vyzerať tak, že by zvýšil cenu mesta, ktoré je občas nezaslúžene v tieni známych Ledníc a Valtíc.
Vrchol dňa: Lednice
Lednice boli čerešničkou na torte po pekne strávenom dni. Som typ človeka, ktorý je viac na exteriéry než interiéry, preto ma vnútorná prehliadka zámku nelákala, čiže som ušetrila aj finančne. Úplne mi postačoval pohľad na majestátnosť vezičiek, ktoré v modrom blankyte oblohy úplne žiarili. Navyše ma čakala prehliadka priľahlého parku, ktorý môže súperiť aj s tými svetovými. Pokiaľ sa však vyberiete k minaretu, musíte sa vybaviť dávkou trpezlivosti alebo ísť skrátka kočom. Ale možno tento pocit vo mne zostal, lebo som mala po celom dni za sebou už slušnú turistiku a v nohách rozhodne minimálne 10 kilometrov. Skrátka pripravte sa na to, že to zaberie tam aj späť minimálne hodinu (tipujem skôr hodinu a pol) a ak ste predtým už niečo absolvovali, asi z toho nebudú nadšené vaše nohy. Ale na druhej strane krása tejto "tureckej veže" vás uchváti natoľko, že zabudnete na všetky náboženské krivdy a budete vnímať len jej krásu.
Zámocký park skrýva veľa krásnych zákutí. Viac o Ledniciach nájdete na: https://www.zamek-lednice.com/cs
Minaret.
Samozrejme, že Lednice boli spomedzi troch miest najkrajšie, ale bez ostatných dvoch by som sa na výlet vôbec nedala. Všetky majú, čo ponúknuť a nielen to, čo som navštívila ja, keďže ma tlačil čas. Možno by si každé miesto zaslúžilo viac priestoru o histórii, ale tentoraz som dala na osobný pocit a chcela vám ukázať, že v každom meste sa dá niečo nájsť, aj keď to nie je vždy ideálne. Niečo poznačil zub času a niečo je v porovnaní s druhým menej zaujímavé, ale to môže mať za určitých okolností výhody. Celý výlet ma vyšiel 15 eur (vrátane vstupu do zoo, stravy a dopravy), čo by som dala cestovke len za jedno z miest. Deň bol takto plný rôznorodých zážitkov a najmä mi ponúkol možnosť na ďalšie výlety (spomínaná Jízdenka na léto). Takže rozhodne neľutujem, že som ho vymyslela takto, hoci som ani jedno mesto nevidela stopercentne. Aj vy sa teda nebojte kombinovať viaceré mestá, do niektorých sa možno nevrátite, ale budete ich už poznať. Vyberajte si však tak, aby ste v konečnom dôsledku mali z toho dobrý pocit.