Chorvátsko je klasika, ktorú absolvoval skoro každý a vlastne ním začal svoje zahraničné spoznávanie. Aj pre mňa bolo Chorvátsko moje "poprvé", len vtedy ešte patrilo do "Juhošky" a cesta tam aj späť sa predĺžila pobytom na colniciach, ktoré sa dnes niekde opäť obnovujú kvôli imigrantom. Vtedy to bola nutná samozrejmosť a pekná otrava. No obmena za dlhé čakanie na Godota bola pláž, vlny a more. Keď ho vidíte a zažijete po prvýkrát v živote, je to veľká vec, no po čase nostalgické spomienky blednú a človek sa nechce vracať len k moru, akosi ho začne nudiť tvrdnúť niekde týždeň na pláži a nič iné nevidieť. A tak som na dlhých 10 rokov zanevrela na more, vyhľadávala pamiatky a Chorvátsko som oblúkom obchádzala, mysliac si, že tam žiadne nie sú. A potom som objavila Pulu a zistila už asi po tisícikrát, že som človek, lebo sa neustále mýlim.  Tak čo, ideme ju preskúmať?

Aréna - 6. najväčší antický amfiteáter na svete

Nebudem sa tváriť, že skoro celý deň sa z neba neliali božské slzy, ale ani, že som sa nedočkala hrejivých lúčov slnka, a tak som tie isté pamiatky obehala pre istotu viackrát. Arénu špeciálne, veď podľa legendy ju postali víly. Čo je na tom pravdy, neviem, ale vyzerá rozprávkovo, hoci je to už veľmi stará dáma. Počula som, ako sa otec so synom bavia o jej veku a otecko svojmu synovi hovorí: " Tá tu stojí aj 500 rokov." Myslel si, že preháňa, ale v skutočnosti len potvrdil pravidlo, že ženám sa má tipovať vždy menej, než v skutočnosti majú. Ale po pravde, či už zo slušnosti alebo nevedomosti, sa zmýlil o 16. storočí, pretože amfiteáter tu stojí už od 1. storočia pred naším letopočtom a dnešnú podobu získal až v našom letopočte, lebo pôvodne ho postavili z dreva a to nebolo príliš praktické. Chodiť okolo nej ma neprestalo baviť.

Má v sebe mágiu, akúsi príťažlivú moc, akoby ten uzavretý kruh vytváral akýsi pocit istoty a kontinuity zároveň. Nie je taká obrovská ako Koloseum a je do nej vidieť, aj keď nie ste vnútri, čo vytvára mnohé fotogenetické zákutia. Akoby ste sa pozerali cez čarovný kaleidoskop tvarov a ešte v diaľke na vás volalo more. Ľudia sem chodia na koncerty či predstavenia, ale na prehliadky, aby boli uprostred toho veľkého sveta, ktorý sa dnes zdá až bájny. 

Zerostrasse

Ak vás nechytá antika, ale chcete si odskočiť do bližšieho obdobia, je tu Zerostrasse, tunel vás azvedie do ponurej minulosti, pretože práve tu sa skrývali ľudia počas vojnových náletov, až z toho mrazí. Zerostrasse je teda múzeum v podzemí. Táto hustá sieť uličiek nebola len úkrytom, ale aj väzením a skladom munície. Viac vám k tomu neviem povedať, lebo do vnútra som nenazrela, nuž som chudobný turista a vojna ma desí a na dovolenke človek nechce cítiť ponuré pocity, ktoré optimizmus a vieru v dobro skôr hatia. Ale aj tak vám to dávam ako tip, ktorý v bežnom sprievodcovi nenájdete.

Archeologické múzeum Istrie a Malo rimske kazalište

Neďaleko Zerostrasse sa nachádza aj Archeologické múzeum Istrie, medzi ktorého exponáty patrí keramika, sklo, mince, sochy, portréty a mnoho iného z čias neolitu, staroveku i stredoveku.  Vchod je zo strany ako dvojitá brána Porta Gemina. Pôvodne slúžilo ako Múzeum starožitností a až roku 1947 zmenilo názov na súčasný. Bola som naň veľmi zvedavá, ale v čase mojej návštevy v roku 2017 sa tu konala veľká rekonštrukcia. Ale, našťastie, súčasťou komplexu je aj malé rímske divadlo, doslovne Malo rimske kazaliste, ku ktorému bol voľný prístup. Zo schodiska zostalo len torzo a kamene už nedržia tvar, ale aj tak sa dá predstaviť, ako sa sem ľudia chodili kultúrne vyžiť počas divadelných hier. Muselo to byť vzrušujúce, veď divadlo pod holým nebom má úplne inú atmosféru, než to sa skrýva medzi múrami zo všetkých strán. Človek keby mal na chvíľočku stroj času a zažil to naživo, lenže stroj času by v nesprávnych rukách spôsobil skazu, lebo by sa našli aj takí, čo by chceli pretvoriť dejiny ako v seriáli Timeless. Nuž budem si musieť vystačiť so svojou predstavivosťou....

Kaštel

Keď sa vyštveráte po kameňoch alebo nájdete cestičku vedúcu smerom hore, budete mať nadosah ďalšiu pamiatku, lebo Pula je ich studnicou. Aj inde v meste si môžete všimnúť hradby, ale to čo sa čnie nad všetkým je veľká pevnosť Benátčanov Kaštel zo 17.storočia, ktorá dnes plní funkciu historického múzea i miesta ako stvoreného na panorámy. Uchováva v sebe zbierku objektov, ktoré sú späté aj s politikou, vojenstvom a námorníctvom, čo dokazuje aj veľká kotva či delá pred vchodom. Napokon Pula bola námorným prístavom, ktorý plnil aj obrannú funkciu, teda niet divu, že aj táto časť histórie zapadá do jej kontextu. Vystavené delá sú zároveň kuriozitou, ktorá vzbudzuje obdiv detí a častokrát si z nich ako robia prostriedok svojich zábavok. Nuž ani sa neodolala tomu bláznivému ošiaľu a naraz sa pridali ďalší dospelí.

More, jedlo a zábava

Samozrejme, napriek všetkým pokladom, ktoré Pula ponúka, hlavnou zámienkou pre jej návštevu je v letnej sezóne more. K nemu si však musíte urobiť riadnu vychádzku alebo použiť autobusy, lebo pláže sa nenachádzajú v centre. Ja som si ho príliš neužila, keďže augustové počasie sa podobalo vďaka početným prehánkam skôr jesennému, ale napriek tomu som neodolala aspoň ho cítiť, vdychovať ten zdravý prímorský vzduch a užívať si atmosféru. Práve tu som uplatila čajky jedlom, aby sa vyčasilo a poviem vám, čajky držia slovo. To, čo som im ponúkla boli zvyšky mixu morských plodov, ktoré som si dala v meste a zo všetkých najviac mi chutili malé chobotničky, čiže tie sa čajkám neušli. Medzi najznámejšie pláže patria jednoznačne Ambrela a Valkane, ktoré sú označené Modrou vlajkou.  V Pule sa každoročne v lete konajú hudobné či filmové festivaly, ale podujatia aj poduajtia z dlhou tradíciou ako Pulská noc, Istra Gourmet či Istrian Handmade.

Pulu založili ilýrske kmene, ale názov  Polai jej dali Kolchidania, ktorí sa tu usadili, keď vzdali naháňačku na Iasona, ktorý im ukradol zlaté rúno, aspoň tak sa spomína v mýtoch. Ani netušili, že o niekoľko storočí neskôr dajú svetu oveľa väčší poklad, než sami stratili. "Mesto utečencov", čo doslovne Polai má znamenať, sa stalo domov mnohých národov, ktoré tu prežívajú dodnes vďaka svoju odkazu. Zo všetkých najviac Taliani, ale vtedy ešte rozdrobení na rôzne mestské štáty. Po Rimanoch tu zostala aj Zlatá brána alebo triumfálny oblúk Sergijevcov, rímska mozaika, Herculova vrata, ale aj pôvodne hlavné námestie fórum, na ktorom dodnes stojí Augustov chrám.  Pula má dokonca prepojenie so spisovateľom Jamesom Joyceom, autor Ullysea, ktorý tu má vlastnú sochu, hoci tu strávil len 6 mesiacov, kým si našiel prácu v Terste. Keby nebolo niekoľkých kostolíkov a chorvátskej meny ani si neuvedomujete, že ste v Chorvátsku, lebo Pula je nadčasové mesto a veľmi dobre to o sebe vie.