Florencia bola históriou a umením pretkaná, tu sa rodili či žili hviezdy minulosti. Dodnes žije z tejto slávnej éry. Dáma s červenou čapičkou. Toskánsky klenot. Mesto zlatníkov. Mekka umenia s výstavou umeleckých diel pod holým nebom.  Rozhodne mesto plné vzletných prívlastkov, ktoré si dokáže urobiť reklamu samé, moju ani nepotrebuje. Nuž ale aj tak nemôžem poprieť, že som v nej bola.

Do Florencie prichádzam večer. Mrholí. V mlákach sa odrážajú svetlá. Jej uličkami som prechádzala pred pár rokmi, preto mi nevadí, že som tu len nakrátko. Ráno zdvíham kotvy smer Prato, Viareggio a La Spezia.  Dnes ma čaká nočná Florencia, chcem jej venovať aspoň jednu prechádzku, zaslúži si to. Ťažkú batožinu nechávam na ubytovni a vyrážam do ulíc. Je jasné, čo bude prvou zastávkou.

Katedrála  Santa Maria del Fiore (Duomo)

Obchádzam ju zo všetkých strán, nezaujímam sa, ako ma nejaký Talian zdraví "ciao", aj tak sa mi nepáči, moje oči hľadajú "červenú korunku". Krásnu kupolu, čo je dielom Filippa Brunelleschiho, ktorá je z vnútornej strany zdobená Vasariho freskami. O stavbu kupoly sa uchádzal aj Ghiberti, ale víťaz mohol byť len jeden. Ich vzájomnú súťaživosť je badateľná aj v susediacom baptisériu, kde boli krstené novorodeniatka. To je zasvätené patrónovi mesta Jánovi Krstiteľovi, ktorý bol v 13. storočí vyobrazený aj na platidle tzv. florine. Kupola nie je jediné, čo púta moju pozornosť. Zvonica Campaline sa zdvíha do výšky, až sa cítim ešte menšia než som. Keby bol deň, možno by som dala aj tých 414 schodov pre výhľad z nej. Vežu síce navrhol Giotto di Bondone, ale je na nej poznať prácu troch rôznych architektov. Nájdete na nej 7 cností,  7 sviatostí, 7 planét, 5 osvietených umení a veľa iného. Samotný dóm je 4. najväčším európskym kostolom a je projektom Arnolfa di Cambia. Prečo vám spomínam tieto mená? Lebo tvorcov Florencie treba poznať, rovnako ako ich sponzorov.

Dynastia Medici - z bankárov mecenáši umenia

Savonarola - ten, čo považoval umenie za ruku diablovu

Hoci Florencia chcela zatajiť túto bolestnú kapitolu, Machiavelli znovuzrodil Savonarolu vo svojom diele. Sugestívnu postavičku, ktorá chcela očistiť Florenciu od hriechu silnými rečami. Hnala ho "božia vôľa", teda skôr domýšľavosť, ale aj to, že mal v zuboch rod Medicijovcov. Začalo to nevinne. Florencia bola mestom neresti a zhýralosti a to náboženskému fanatikovi moc nevoňalo. Začal pokrytecky kritizovať iných bez toho, aby sa zamyslel, že sám nie je bez viny. Nikto mu neupiera to, že mal pravdu v tom, že ľudia sa v kostoloch sústredili viac na výzdobu a prepych než na modlitby. Ale od základov meniť Florenťanov tak, že pália svoje oblečenie, knihy a obrazy a menia sa na "mníchov", to je už nie dobré. Takto sme prišli pod jeho vplyvom napríklad o nejaké Botticelliho diela. Savonarola je jednou z mála obetí inkvizície, ktorá si svoj osud spečatila sama. Na mieste, kde bola spálená časť histórie umenia, bol spálený aj on a jeho popol pohltila rieka Arno. To miesto je Piazza della Signorina.

Piazza della Signorina 

Dnešná tvár Florencie je z čias renesancie, ale treba priznať, že pôvodne to bola rímska osada Florentia, ktorej názov má možno niečo spoločné aj s neďalekým etruským mestečkom Fiesole. Napokon aj baptisérium sa považovalo v stredoveku za chrám z rímskych čias zasvätený bohovi vojny Marsovi. Len čím viac sa vnárame do minulosti, tým sú správy nedôveryhodnejšie. Do 12. storočia bolo mesto plné kupcov, vysokých veží a rozvíjali sa tu cechy. Svoj rozmach zažilo počas pôsobenia Matildy z Canossy a v roku 1138, čiže už po jej smrti, nadobudlo samostatnosť a práve túto zlatú éru zažili Medicejovia. Svojho času boli vlastne pánmi mesta. Taliansko pôsobilo vo svojich rozdrobených "mestských štátoch", ktoré medzi sebou súperili a Florencia bez zveličenia mohla dosahovať úrovne Ríma.       

Tajná Vasariho chodba

Vasari bol dosť multifunkčný človek. Nielen tvoril, ale aj písal dejiny umenia. Bol to on, čo po prvýkrát použil slovo renesancia v spojení s umením, samozrejme, v talianskej verzii rinascimento. Je po ňom pomenovaná aj tajná chodba, ktorá skrýva zbierku autoportrétov mnohých umelcov. Dnes je už prístupná, ale kedysi ju rod Medici používal nielen na uchovanie obrazov, ale aj aby sa dostal z jednej strany Florencie do druhej bez toho, aby musel kráčať medzi ľuďmi. Ak ste sa čudovali, prečo je most Ponte Vecchio s akousi nadstavbou, tu máte dôvod. Zároveň to objasňuje otázku, prečo tu sídlia zlatníci. Nuž tí narozdiel od iných remesiel nerobili smrad, takže boli vítaní. Počas môjho nočného výletu mali pozatvárané, ale z prvej skúsenosti môžem povedať, že človek sa tu cez deň má problém pohnúť.

Vo Florencii je množstvo pamiatok, takže tento článok ani zďaleka nepokryje všetky fakty, osobnosti či budovy, ktoré sú z Florenciou späté. Narodil sa tu otec Pinocchia Carlo Lorenzini. Vyrastal tu Boccacio, známy svojím Dekameronom, ktorý napísal životopis o ďalšom velikánovi literatúry - Dantem, ktorého poslali do vyhnanstva. Florencia sa hemží umeleckou elitou. Nemusela som sa ani dotknúť diviaka Porecellinovi a dať mu peniaz do papule, aby som vedela, že niekedy ju musím preskúmať ešte pedantnejšie, lebo, pravdupovediac, doteraz som k nej cítila akýsi odstup. Prišla mi príliš ospevovaná, obľúbená, turisticky vyhľadávaná, pyšná a načančaná, ale čím viac o nej viem, tým si viac myslím, že ju nemôžem zatracovať len preto, že iných okúzlila na prvý pohľad a mňa nie. Možno ste na tom podobne aj vy. Vykašlite sa na predsudky a porovnávačky, čo je krajšie a čo menej a proste objavujte každé miesto s rovnakým nadšením, lebo len tak objavíte jeho poklady na mieste a nie až doma ako ja.