Mníchov - mesto mníchov

Moja nechuť voči Mníchovu pôvodne pramenila z dvoch vecí, z odporu voči nemčine a k názvu, ktorý znel tak cudzo, tupo, prázdne, čudne. Oba múry museli byť strhnuté, aby som mohla precitnúť. Musela som si vypočuť tú nemčinu, ktorú Nemci reálne používajú a pochopiť, že Mníchov založili mnísi a tým pádom má názov svoje opodstatnenie. To však neznamená, že predtým tu nebolo ani človiečika. Archeológovia sa zatiaľ dopátrali do mladšej doby neolitu a pamiatky dokazujú prítomnosť národov, akými boli Ilýri, Kelti či Rimania. Kým sem prišli okolo roku 600 Bavori, bolo územie súčasťou provincie Récia. V roku 1102  tu založili mnísi trhovisko Markt nad Munichen a zrejme ani netušili, že zostanú navždy vpečatený nielen v názve mesta, ale aj v erbe. Hoci oficiálnym zakladateľom bol až vojvoda Heinrich der Löwe, ktorý obohnal mesto hradbami a dal mestu právo raziť mince, Mníchov zostalo mestom mníchov a svoju duchovnú podstatu si zanechalo dodnes. Lev ako symbol Bavorska pochádza až z obdobia šľachtického rodu Wittelsbachovcov.

Slečna Bavaria- strážkyňa mesta  

Je na nej niečo magické, lebo priťahuje pozornosť už zdiaľky. Vznešená a hrdá patrónka mesta bdie nad Mníchovom vo dne v noci. Akoby bola jeho matkou. Patrí jej a pritom mu dáva slobodu. Existuje jediné pravidlo: smiať sa a žiť naplno. Hrdelne, ako vedia len Bavori. Z plných pľúc. (Niekomu to môže pripadať až otravné či strašidelné.) Preto Oktobertfest patrí sem. Ale pred ním bola na rovnakom mieste ešte iná bujará oslava. Veľkolepá svadba Ľudovíta I. Až potom sa lúka pred Bavariou začala volať Theresienwiese po jeho neveste Terézii. Baviaria symbolizuje slobodu ducha. Po boku má leva, čo len dokazuje jej hrdosť. Je nositeľka národa, lebo Bavorsko bolo isté obdobie slobodným štátom. Pod jej "ochrannými krídlami" sa nemôže nič zlé stať. Preto na slávnostiach piva sa pije viac než treba, preto sú ženy vo svojich krojoch odhalenejšie než by kázala morálka. Bavaria je bavorská podoba Dionýsa, ktorá vymenila víno za pivo. Je to návrat do antiky na nemecký spôsob. Tej antiky, ktorú Ľudovít I. tak vzýval. Napokon aj Sieň slávy, ktorá je za sochou Bavarie a v ktorej je aj Ľudovítova busta, je tiež na spôsob antiky.   

Ľudovít I. Bavorský

Spomedzi osobností Mníchova vyberám práve jeho, lebo väčšina vecí, čo sa mi na Mníchove páčia, vznikla z jeho popudu. Proste máme podobný vkus a lásku k umeniu. Podporovatelia umenia boli už spomínaní Wittelsbachovci a on bol jedným z nich. Dokonca sa mu podarilo stať sa bavorským kráľom. V jeho časoch (v 19. storočí) sa stal Mníchov  strediskom vedy a umenia. Hoci ho jeho milostný život stál korunu (Terézia mu zjavne nestačila), kamarátov si vedel vyberať. Priatelil sa dokonca s Johannom Wolfgangom von Goethem a sám tvoril básne. No pri budovaní novej tváre Mníchova mu padla vhod iná známosť: Leo von Klenze a Friedrich von Gärtner. Vďaka nim sa v istom slova zmysle môže Mníchov nazývať aj "nemeckými Aténami".

Königsplatz - muzeálny ostrov Mníchova

Keď prejdete cez bránu Propylän,  ktorá bola inšpirovaná čiastočne aj aténskou Akropolou, otvára sa vám iný svet. Svet histórie. Svet, ktorý vytvorila práve spomenutá dvojica architektov na Ľudovítov podnet.  Odmyslime si na chvíľu, že Hitler toto nádherné námestie zneužil na svoju propagandu a pálenie kníh. Dôležitejšie je, prečo bolo vytvorené a načo teraz slúži. Jeho súčasťou je aj Glyptotéka, v ktorej nájdete sochy rímskych a gréckych bohov, busty rímskych cisárov, ale aj sochu s výrazným erotickým podtextom Barberini Faun (faun s rozkročenými nohami pochádzajúci ešte z helénskych čias). Oproti tejto budove je ďalšie múzeum. Staatliche Antikensammlungen je zamerané na antické vázy, poháre, sošky a ďalšie vykopávky, ktoré jedinečným spôsobom dokumentujú mýtický svet Grékov s hrdinami i Bohmi. Sú tu aj pamiatky po Etruskoch a starovekých Egypťanoch, ale, samozrejme, nie všetky zbierky sú vždy prístupné. Königsplatz je navyše vstupná brána do štvrte Schwabing, ktorá je miestom stretnutí bohémov, umelcov a voľnomyšlienkarov, ktorí sú plní nových vízií a fantázie, ktorá je pre také nezávislé mesto, ako je Mníchov, nevyhnutná.

Všetky cesty vedú na Marienplatz

Ak ste videli niekedy fotografie z Mníchova, Marienplatz vám musí byť notorický známy aj bez toho, že by ste vedeli, že sa tak volá. Vo výhľadovej fotke je pravidelne vidieť radnicu v pozadí s Frauenkirche (to je ten kostol so slávnou diablovou stopou) a ľudí premenených na bodky. Krásu Neues Rathaus je poznať za každého počasia. Večer, keď svieti, cez deň, keď na ňu žiari slnko aj nadránom, keď je za ňou len beloba. Dokonca aj keď prší. Verte mi, zažila som ju skoro za každého počasia (v objatí hmly či vločiek nie). Aj bez toho, aby ste sledovali zvonkohru s jej pohybujúcimi sa postavičkami. To je len bonus navyše. Dielo Georga Hauberrissera sa vydarilo. Núti človeka nájsť si vždy k nej cestu. Detaily ako Mariánsky stĺp či Fischbrunnen vnímate iba ako kulisu. Až kým nenarazíte na Júliu, áno, tú z Verony, identickú kópiu s obchytaným prsníkom, ale tu ju nikto neobťažuje. Mesto Verona je totiž sesterským mestom Mníchova. Spojenie s Talianskom ďalší bod pre Mníchov. Zberá ich ako Bayern München góly. Predajňa pre fanúšikov klubu je opäť pri Marienplatz, aká náhoda, či skôr úmysel?

#isarlove 

Nie, nie je to častý hashtag na Instagrame, ale tí, čo ho dávajú, poznávajú dôvod, prečo to robia. Ráno som sa vítala s riekou i večer s ňou lúčila. Isar je tepna Mníchova. Nie je krásna, oslňujúca, priezračná..., ale predsa zapadá do symboliky mesta. Je to pozdrav Mníchovu. Pokojný a bez ovácií. Je to miesto, kde sa môžete skryť (teda ak práve nenatáčate tretí diel úspešného filmu, vtedy je výnimočný stav). Miesto, kde dýchate Mníchov inak. Kde posielate vďaku za splnený sen. Kde chvíľu nevnímate, čo všetko ste kvôli tomuto snu museli stratiť a obetovať. O Mníchove by sa dalo písať ďalej, ale ja chcem, aby bol terajšou bodkou alebo skôr troma, lebo tento článok končí, ale príbeh bude pokračovať. Nie preto, že som urobila niekde nejaký rituál, ale preto, že som nevidela všetko. Iba som sa zoznámila s mestom, ktoré som celý život nechcela vidieť a bránila sa. Ako sa človek bráni každej láske, skôr než ju ucíti. Nazdravie, Isar, nazdravie Mníchov! Konečne sme sa zoznámili, aspoň platonicky.