Knihy a Nemecko boli odjakživa nerozlučná dvojka, ale ja som si to naplno uvedomila, až keď som si z Nemecka doniesla knihy ako suvenír. Jedna by bola ešte normálna, ale šesť? To už niečo znamená a nehovorí si to len môj chrbát, ktorý to nebral ako našťastnejší nápad. A pritom to bolo jasné už dávno, veď Gutenberg, tvorca dnešnej knihtlače, sa narodil práve tu... 

Nie som žiaden knihomoľ alebo také niečo, ale nepozerám si knihy ani kvôli obrázkom. Obsah je pre mňa rovnako dôležitý ako obal. A tak je to aj s mestami, vyberám si ich nielen kvôli vonkajšej nádhere, ktorú ponúkajú, ale aj kvôli duchovnej. Nebudem sa na niečo hrať, chcem oboje. Radosť pre oči i srdce...

Mníchov - mesto vydavateľstiev

V minulom článku som to naschvál nespomenula, ale Mníchovčania sú veľkí milovníci kníh a dá sa povedať, že kniha je jedným z ich najlepších priateľov. Svoju vášeň nedokazujú tak, že by ste každého videli s knihou v ruke, na to je život v Mníchove príliš pestrý. Dokazujú to inak. Tak, že idú v Gutenbergových stopách a knihy vydávajú. Mníchov sa nachádza dokonca v top rebríčku svetových vydavateľstiev.  A kto takto masívne podporuje vznik kníh, ich predsa musí milovať z celého srdca. Zaujímavosťou je, že tu dlhé roky žili aj taký spisovateľ, akým bol dánsky rozprávkar Hans Christian Andersen.

Leipzig - mesto knižných veľtrhov

Nie je veľkým prekvapením, že niektorí Nemci, ktorí odídu z Mníchova, sa presťahujú práve do Lipska. Napokon aj ja som tu skončila zavretá v kníhkupectve a ani som si skoro nevšimla, že medzičasom sa odohral vonku hotový Mordor. Kníhkupectvo sa pre mňa stalo ostrovčekom pokoja a navyše som zohnala, po čom dlhé mesiace pátrala, vytúženú knihu o Macedónsku. Keď som sa na ňu pýtala, akosi som už neverila v kladnú odpoveď. Ale stal sa zázrak. Bola jedna jediná a čakala na mňa. Toto kníhkupectvo sa volalo Lehmann, ale existuje tu aj iné s poetickým názvom "Ostrov kníh". Láska ku knihám je vidieť na každom kroku. Pripomína ju napríklad aj Goetheho pamätník, súsošie Mefista a jeho žiaka z jeho knihy o Faustovi či všadeprímné nápisy. V Lipsku sa navyše v roku 1497 konal prvý nemecký veľtrh a táto tradícia zostala dodnes. Medzi svetovouznávané patrý práve knižný veľtrh.

Gutenberg - otec tlačenej knihy v modernom ponímaní

Pokusy o tlač boli, samozrejme, už pred Gutenbergom, čiže rozhodne nebol prvým experimentátorom v tejto oblasti. O to ani nejde, v tomto článku však chcem zviditeľniť spojitosť medzi knihou a Nemeckom a preto venujem pár riadkov aj jemu. Mnohí totiž nepoznajú ani jeho pravé meno Johannes Gensfleisch, ani že sa narodil a zomrel v meste Mainz, ktoré som v spojení s knihou teda nikdy nepočula. Prevratnosť jeho objavu spočíva v tom, že "jeho kníhtlač" urýchlila celý vývoj knihy. Kniha sa vďaka nemu mohla oveľa viac šíriť a predávať, čo bola iste aj veľká motivácia pre spisovateľov, lebo ich diela už naraz neboli len pre hŕstku vyvolených. Nemecko a knihy teda k sebe patria ako mrkva do polievky, vzájomne sa ovplyvňujú a zanechávajú stopu vo svojich návštevníkoch i čitateľoch.