Rumunsko je krajina, o ktorej máme väčšinou predsudky a mylné predstavy. Akoby bolo začarované a prekliate knihou Brama Stokera a čakalo, že kto bude chcieť, pozrie sa aj za oponu. Už dávno to nie je zaostalá krajina a všetko sa netočí okolo Drakulu. Práve naopak v mnohom sa ponáša na Taliansko, dokonca aj ich jazyk a spôsob života majú k sebe blízko. Sama som ho preto premenovala na "balkánske Taliansko".

V Rumunsko sa musíte preladiť nielen na iný spôsob života, ale aj na inú menu. Tou sú lei. U nás ich nedostanete, alebo minimálne môžete o ich pravosti polemizovať. Vymeniť sa dajú až v Rumunsku. Teda hneď na letisku, ale v mojom prípade sa to neukázalo ako najšťastnejšie riešenie. Hoci je Rumunsko pomerne lacná krajina na dovolenku, zlý kurz (namiesto 4,5 len 4,2 za 1 euro) môže byť na úkor kulinárskeho zážitku či nejakého výletu do okolia. Čiže odporúčam si na letisku vymeniť len minimálnu čiastku (do 10 eur). 

Akí sú Rumuni?

Keď som sa viezla z letiska, stretla som v autobuse jednu pani a tá mi dala za úsmev kvetinu. Teda akoby časť seba, lebo Rumuni sú schopní rozdať sa. To sa mi overilo aj neskôr v Turde, keď som nevedela nájsť cestu. Prvá Rumunka ma zaviedla k autobusu a pomohla mi s lístkom. Zároveň dala bojovú úlohu druhej Rumunke, aby na mňa dala pozor v autobuse, nech správne vystúpim. Mám dojem, že tam vôbec nemala cestu, ale obetovala svoj čas. Rumuni si na seba zobrali neľahkú úlohu byť strážnymi anjelmi. Ale to neznamená, že nemajú hrdosť a že nežijú aj pre seba. Čas na vlastný život a jeho oslavu majú stále. V každom z miest sa niečo dialo, v Kluži bol filmový festival a neskôr aj festival venovaný jóge, v Sibiu mali divadlo na ulici, v Albe Iulii zase športovali. Navyše Rumuni myslia aj na svoj nočný život, nesedia doma a večer popíjajú svoj Ursus alebo ovocnú limonádu. Ľudia v mestách o seba dbajú a obliekajú sa podľa súčasnej módy.  Vážia si svojich hrdinov, ktorí sú na každom kroku na nejakej soche alebo v názve ulice, ale nežijú v minulosti. Svoju hrdosť si zachovávajú tým, že používajú jazyk svojich predkov a nekazia ho angličtinou. Mimo ubytovne a turistických centier som sa len zriedkakedy stretla s tým, že by používali inú reč než tú vlastnú.

Prírodné čaro

Je pravda, že ja som sa nevydala do hôr, lebo na to bol môj výlet krátky, ale stretla som aj takých, čo sem išli vyložene dobiť vnútorné baterky do neznámych údolí, lúk, tiesňav, kopcov. Neďaleko Kluže sa totiž nachádza Cheile Turzii. Cez deň stopovali, potom putovali a neskôr liezli. Večer si založili oheň a urobili si jedlo. Zažili bezprostrednú spätosť s prírodou a narazili aj na dedinku, kde bola menšia folklórna slávnosť. Tu zakúsili na vlastnej koži pohostinnosť Rumunov. Určite krásny zážitok pre niekoho, kto nechce veľa ľudí, ale skôr ľudskosť. Ja som si urobila iba menší výlet zo soľnej bane do mesta cez lúky. Videla som, ako sa pasú kone, ale aj ako sa jeden pán staral, aby sa jeho kravička najedla. Stál pri nej a trpezlivo čakal. Bolo vidieť, že ju má rád a nielen preto, že mu dáva mlieko. Bola skrátka členom rodiny. Doteraz som si myslela, že kravy si vážia len v Indii, ale ako je vidieť, nie je to pravda.

Ortodox je životný štýl

Nehovorím len o náboženstve, ale aj o budovách, ktoré nadchnú aj hocijakého bezbožníka. Je nimi posiate celé Rumunsko. Vidíte ich z diaľky, keď idete autobusom a sú atké dominantné, že prehliadnete či je pri nich aj nejaké mestečko. Ortodoxné katedrály sú proste fotogenetické krásavice, tvarovo príbuzné parížskemu Sacre Coeur.  Ortodoxná cirkev je nám známa skôr pod menom pravoslávna a je rozšírená najmä na Balkáne, keďže tu v minulosti  bola Byzanstká ríša. Každý vie, že protestantov a katolíkov rozdelila Lutherova reformácia na dve cirkvi, ale málokto si uvedomuje, že pravoslávna cirkev sa odčlenila oveľa skôr. Rozdielne názory na vieru sa vymkli kontrole už v roku 1054. Po pravde, nie som príliš zasvätaná do tejto problematiky, ale v podstate za mnohé rozpory mohol pápež, ktorý si až prehnane nárokoval moc aj tam, kde to východná Európa už pokladala za nevhodné. Toto rozdelenie je známe pod menom Veľká schizma.

Rumunčina

V Rumunsku je, našťastie, podobné písmo ako máme my, čo nie je na Balkáne úplne pravidlom. Sú ale niektoré písmená, ktoré sú špecifické pre Rumunsko a teda si vyžadujú inú výslovnosť. Novinkou sú pre nás  â (niečo medzi a a i), ă (oslabená a), ș (číta sa ako š) a ț (číta sa ako c). Okrem toho sa gh číta ako dž a výslovnosť c závislí od samohláske, ktorá po nej nasleduje (pri e, i sa číta ako č, inak ako k). Rumuni majú v láske svoju reč, čiže sa zíde aspoň minimálna slovná zásoba, ktorá vám môže pripomenúť aj taliančinu (ale slovo ďakujem som stokrát skomolila).

Slovíčka