Každá minca má dve strany a každý je skrátka stavaný na niečo iné, čiže niekomu to môže sadnúť, niekomu nie. Niekedy to závisí aj od krajiny či od toho či ide úplne sám, ale pointa je rovnaká. Niekto volí radšej istoty a niekto slobodu. 

Skúška samostatnosti

Tak by sa inými slovami dalo nazvať cestovanie na vlastnú päsť a je jedno, či je to len za humná alebo na druhý koniec sveta (to sú skôr iné levely), lebo človek koná sám za seba, nikto ho nevodí za ručičku a každou vecou, čo zvládne, sa posúva ďalej. Lebo ak chce niečo vidieť, musí preto niečo aj spraviť. Týmto spôsobom vlastne človek osobnostne rastie a dospieva, nadobúda organizačného ducha a získava skúsenosti z prvej ruky, ktoré sa môžu často líšiť od toho, čo sa šíri v škole či v médiách.

Sloboda  a zodpovednosť

Zatiaľ čo pri cestovkách je človek obmedzený jej plánmi, pri vlastnej ceste si určuje vlastný program, vyberá si vlastné mestá, je strojcom svojho času. Je to oslobodzujúce, lebo viac vidí, viac zažije, stihne viac. Ale aj to má svoj háčik, zodpovedá si za všetko sám. Ja som napríklad deň pred odjazdom musela meniť ubytovanie, lebo v mojom pôvodnom sa stala porucha. Posledný deň mi zmenili nástupné miesto, čiže bol ohrozený môj príchod domov... Mohla by som menovať ďalej. Skrátka nie vždy je to med lízať, ale znamená to aj poradiť si v situácii a riešiť problém. Tejto situácie by som sa vyhla, keby som išla cestovkou, ale viete čo, mňa takéto situácie posilnili. Zistila som, že kto chce, ten sa vynájde. Cestovanie na vlastnú päsť ale nie je pre pohodlných. 

Nové zážitky, nové tváre, nové skúsenosti...

Cestovanie do života zavádza novoty. Je to odklon od monotónnosti a stereotypu. Je to ako by človek chytil druhý dych, zabudne na staré problémy a žije pre súčasné okamihy. Akoby sa naraz zmenil na motýľa a našiel svoje stratené krídla. Získava nové témy, môže sa s ostatnými podeliť o to, čo zažil či videl. Spoznáva nové kuchyne. Skamaráti sa s novými ľuďmi. Skrátka je to vlna novej pozitívnej energie. Akoby omládol. A fotografie z ciest patria k tým najkrajších v albume.

Zlepšenie sa v reči

Cudzí jazyk sa najlepšie učí komunikáciou. Nič to, že je spočiatku kostrbatá, lebo cvikom sa cibrí. V škole bazírujú skôr na tom, aby človek vedel slovnú zásobu, ovládal gramatiku a výslovnosť. Ale v zahraničí je dôležité, aby si rozprával.  Aj keď to bude na začiatku len záplava podobných otázok, jazyk sa zlepšuje a to je podstatné. Netreba sa báť. 

Batožinový horor

Niekoľko kilogramov na chrbte dá občas zabrať a nie vždy sa  dá niekde zložiť. Po nejakom čase človek cíti, že by ju najradšej niekde hodil a vykašlal sa na ňu. V mojom prípade najviac vážila elektronika čiže by to znamenlo vzdať sa fotiek... Vždy keď to bolo možné, som sa spýtala, či si ju niekde nemôžem nechať. V Perugii som ju na pár hodín nechala v turistickej kancelárií a bola som rada, akoby mi padol kameň zo srdca. Hoci to bolo jedno áno po mnohých nie. Skrátka za spýtanie nič nedáte a nevzdajte sa po prvom nie. Osobné veci si ale noste so sebou alebo ak sa dá zamknite v skrinke na izbe. Niekedy je nutné zobrať si vlastný zámok z domu.

Záver

Netvrdím, že cestovanie s agentúrou teraz úplne odmietam, ale spoznala som aj čaro cestovania na vlastnú päsť, a preto si ho chcem zopakovať. Zvládla som to napriek tomu, že som nemala veľa peňazí, ani môj zdravotný stav nebol najlepší (pol roka po záchranke a prepuknutí boreliózy). Niekto si povie, je to len Taliansko, ale prvá cesta je vždy najťažšia, lebo nevieš, do čoho ideš, ale napriek tomu to tak veľmi chceš, že sa vykašleš na to, že niektorí vravia, že je to nemožné. Spojila som toľko oblastí, že by na to stačili tri cesty s cestovkou, tak nech mi nikto nevraví, že sa to neoplatilo. Splnila som si sen, prekonala samú seba a pochopila viac než kedykoľvek predtým, že svoj život máme vo vlastných rukách a môžeme si s ním robiť, čo chceme. Skúšajte aj vy nové veci a nebojte sa odísť za komfortnú zónu. Niekedy stačí vytvoriť si ideu, mať odhodlanie, nevzdávať sa a veriť svojmu snu... Nebude všetko easy, ale môžeš si s pýchou povedať: dal som to. Ten pocit je k nezaplateniu.